Jednou z prvých vecí, čo si človek pri hľadaní psychoterapeuta alebo kouča všimne je, že existujú rôzne prístupy, rôzne smery. Prirodzene sa objavuje otázka - Ktorý prístup je pre mňa ten správny? Začnete googliť aké prístupy existujú a v čom sa od seba líšia. Zistíte, že ich je veľa a nie je jednoduché sa v tom zorientovať. Preto Vás môže potešiť, že vedecké výskumy ukazujú, že všetky rozšírené a zaužívané prístupy fungujú rovnako dobre (Prečítajte si viac).
To znamená, že v tomto ohľade sa nemusíte obávať, že si vyberiete "zlý prístup". Ide hlavne o to, čo bude najviac vyhovovať Vám osobne. Dokonca by sa dalo povedať, že ešte viac ide o to, ako Vám bude vyhovovať daný psychológ po tej ľudskej stránke. Totiž ani dvaja psychológovia s rovnakým terapeutickým prístupom nebudú úplne rovnakí. Každý je ako človek iný a to sa prejavuje aj v sedeniach pri terapeutickej práci.
O rôznych prístupoch si môžete prečítať v článku z webu vhlave.sk - "Ako si nájsť správneho psychológa". Prípadne v článku z webu zdravie.sk "Ako si vybrať terapeuta a správny druh terapie? Radí psychológ" alebo z webu dusevnezdravie.sk "Psychoterapia". Všetky tri sú dobré.
Kam do tohto zaradiť Integratívny prístup? Integratívny prístup nie je jednotný. Každý psychoterapeut / kouč s týmto prístupom integruje (spája) svojim spôsobom a z iných zdrojov. Mojim hlavným zdrojom sú Terapia zameraná na riešenie a KBT a k tomu ostatné prístupy, ktoré hore na stránke spomínam. Integratívny prístup sa síce snaží byť flexibilný a prispôsobiť sa klientovi, ale to stále neznamená, že bude vyhovovať každému.
Síce myšlienkou integrácie je vyberať to najlepšie z rôznych prístupov, neznamená to, že tento prístup prevyšuje tie ostatné. Hoci ja osobne sa snažím, rovnako ako aj každý terapeut, rozvíjať svoj prístup a seba, aby som pomohol svojim klientom čo najviac. V rámci transparentnosti a korektnosti chcem upozorniť na výroky, že nejaký prístup je ten "najlepší" a "zaručené" Vám pomôže. Takýto štýl textu naznačuje zavádzanie a neprofesionálny prístup.
V končenom dôsledku zopakujem to, na čom záleží najviac - ako Vám bude vyhovovať daný psychológ po tej ľudskej stránke. To sa bohužiaľ dopredu nedá úplne zistiť, ale zo stránky a článkov alebo rozhovorov môžete získať nejaký dojem o danej osobe. Nezabúdajte, že ak Vám psychológ po pár sedeniach nebude vyhovovať, môžete ho kedykoľvek zmeniť. Dôležité je, aby pre Vás bolo prostredie na sedeniach bezpečným a podnetným prostredím. Pokojne sa rozhliadnite na mojej stránke a zvážte, či mi dáte príležitosť byť profesionálny sprievodcom Vašou cestou duševnej liečby či rozvoja. Viacej o mojom prístupe si môžete prečítať na TU.
Medzinárodná koučovská federácia (International Coaching Federation - ICF) definuje koučing ako partnerstvo s klientom na ceste myšlienkovým a tvorivým procesom, ktorý klienta inšpiruje k maximalizácii osobného a profesionálneho potenciálu. Účel koučingu je často o výkone, zlepšení, učení sa, alebo rozvoji v niektorej oblasti života.
Psychoterapia je podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) liečba založená na spolupráci a vzťahu medzi človekom (klientom) a psychológom. Poskytuje podporujúce prostredie, ktoré človekovi umožňuje otvorene sa rozprávať s niekým, kto je neutrálny a nesúdi. Človek spolu so psychológom spolupracujú na objavovaní a zmene myšlienok a správania, ktoré mu bráni fungovať a cítiť sa dobre. Psychoterapia lieči nefunkčné emočné reakcie, spôsoby myslenia a vzorce správania sa. Pomáha človekovi prekonať tieto problémy a viesť šťastnejší, zdravší a produktívnejší život. Podľa potrieb človeka, psychoterapia pomáha uľaviť od problémov a príznakov, ale aj objavovať psychologické korene a skryté príčiny daných problémov a príznakov a tým u daného človeka podporiť fungovanie v živote a emočné uzdravovanie. V rámci psychoterapie človek získava vhľad do problému, možnosti jeho riešenia a tiež sa učí schopnostiam lepšie sa vyrovnávať s budúcimi výzvami v živote.
Ako z popisov vidíme, terapia a koučing sa prelínajú. Terapia je viacej orientovaná na obnovenie každodenného sociálneho a emočného fungovania. Koučing zase na rozvoj tohto fungovania, na jeho posunutie na ďalšiu úroveň. V oboch prípadoch sa môže jednať buď o jednu konkrétnu časť fungovania a prežívania, alebo o viac častí, alebo o fungovanie a prežívanie ako také, poňaté zoširoka a komplexne. To záleží od klienta, od jeho potrieb a cieľov.
Je v poriadku, ak si nie ste istý, čo presne potrebujete. Na úvodnom sedení sa o tom, čo potrebujete a či Vám to môžem poskytnúť porozprávame.
Definície v origináli:
ICF - The International Coaching Federation (v sekcii What is Coaching?)
Zaručené, sto-percentné metódy alebo spôsoby liečby psychického zdravia a posilovania psychického potenciálu neexistujú. Ak niekto takto opisuje svoje služby, je to zavádzajúce.
Žiadny liek, ani veľmi dobrý, nemá 100% účinnosť. Podobne aj psychoterapia a koučing nemusia vždy naplniť všetky ciele stanovené na začiatku. Keďže existuje množstvo veľmi odlišných problémov, rôznej závažnosti a rôzne životné okolnostiach, je veľmi náročné vyjadriť úspešnosť percentuálne jedným číslom. Podobne ako aj napríklad v medicíne je rozdiel či za lekárom idete s dlhodobou bolesťou chrbta alebo zlomením prstom. Úspešnosť liečby je v týchto dvoch prípadoch veľmi odlišná, pri zlomenom prste sú očakávania jasne priaznivé, pri dlhodobej bolesti je to zase otázne.
Avšak po niekoľkých dekádach psychologického výskumu a tisíckach klinických štúdií a ich analýz, panuje zhoda, že psychoterapia je efektívna na široké spektrum duševných problémov a väčšina klientov po nej opäť vie dobre fungovať v živote. Zhrnutie výskumu v angličtine nájdete v prehlásení Americkej Psychologickej Asociácie o efektivite psychoterapie (2012). Odhliadnuc od efektivity psychoterapie, ja osobne sa budem snažiť, aby Ste sa u mňa cítili bezpečne a aby naše stretnutia boli pre Vás užitočné.
Viac sa môžete dozvedieť aj v rozhovore Českej televize "Účinnost psychoterapie se vyrovná lékům. Pomoct může i při životním „záseku“, říká Tomáš Řiháček".
Vedecký výskum jedným grafom: V tomto obrázku nula znamená nízku efektivitu a jednotka veľmi vysokú. Farebné body predstavujú rôzne porovnania psychoterapie u dospelých s depresiou. Nás zaujíma stĺpec úplne vpravo, vyznačený červeným obdĺžnikom. Zelený bod v tomto stĺpci sa blíži hodnote 0,8 čo značí vysokú efektivitu terapie v porovnaní so skupinou ľudí, čo terapiu ešte neabsolvovali a čakajú na ňu (takzvaný "waiting list"). Výskum zahŕňal takmer 300 klinických štúdií (každá štúdia zahŕňa stovky ľudí, teda celkový počet sa pohybuje v stovkách tisíc).
Zdroj obrázku (v štúdii ako Fig.1): Munder, T., Flückiger, C., Leichsenring, F., Abbass, A. A., Hilsenroth, M. J., Luyten, P., Rabung, S., Steinert, C., & Wampold, B. E. (2019). Is psychotherapy effective? A re-analysis of treatments for depression. Epidemiology and Psychiatric Sciences, 28(03), 268–274. https://doi.org/10.1017/S2045796018000355
Online forma psychoterapie sa praktizuje a skúma od začiatku tohto milénia. Za tú dobu, aj kvôli COVIDu-19 prebehlo mnoho výskumov na desiatkach tisícoch účastníkoch. Ukázalo sa, že online formy psychoterapie pomáhajú ľuďom rovnako tak efektívne ako sedenia naživo. Je však nutné si zvážiť či Vám to bude vyhovovať. Viac sa o výhodách a nevýhodách online terapie môžete dočítať v článku na blogu.
Zdroje:
Batastini, A. B., Paprzycki, P., Jones, A. C. T., & MacLean, N. (2021). Are videoconferenced mental and behavioral health services just as good as in-person? A meta-analysis of a fast-growing practice. Clinical Psychology Review, 83, 101944. https://doi.org/10.1016/j.cpr.2020.101944
Carlbring, P., Andersson, G., Cuijpers, P., Riper, H., & Hedman-Lagerlöf, E. (2018). Internet-based vs. face-to-face cognitive behavior therapy for psychiatric and somatic disorders: An updated systematic review and meta-analysis. Cognitive Behaviour Therapy, 47(1), 1–18. https://doi.org/10.1080/16506073.2017.1401115
Dhillon, S., & Verma, G. (2022). Online Therapy and its Effectiveness in the Treatment of Mental Disorders. Indian Journal of Health & Wellbeing, 13(4), 554.
Sriati, A., Kurniawan, K., Senjaya, S., Khoirunnisa, K., Muslim, R. N. I., Putri, A. M., Aghnia, N., & Fitriani, N. (2023). The Effectiveness of Digital-Based Psychotherapy in Overcoming Psychological Problems in College Students During the COVID-19 Pandemic: A Scoping Review. Journal of Holistic Nursing, 089801012311629. https://doi.org/10.1177/08980101231162990
Podobne ako v medicíne pri liekoch, aj v psychoterapii sa niekedy môžu objaviť nežiaduce účinky. Toto platí všeobecne, pre všetky prístupy. Hoci informovanie klientov o možných nežiaducich účinkoch je zriedkavé, mala by to byť etická povinnosť.
Na začiatok je dôležité povedať, že rizikom sú aj neprimerané očakávania. Zmeny, najmä tie väčšie vyžadujú trpezlivosť, no predovšetkým ochotu investovať do starostlivosti o seba, do osobnostného rozvoja, do vášho duševného zdravia.
Nežiaduce účinky sú široký pojem. V širšom poňatí to sú akékoľvek potenciálne nežiadúce a nepriaznivé prežívanie v období terapie alebo po nej. V štúdii, kde skúmali takto definované nežiaduce účinky bez ohľadu na ich intenzitu (Strauss et al., 2021), 83.2% z 244 ľudí odpovedalo, že zažilo aspoň jeden nežiadúci účinok v období keď chodili na terapiu. Patrí sem napríklad vyplavovanie nepríjemných spomienok, viac stresu, prežívanie viac nepríjemných pocitov. Čo ešte sem patrí si môžete pozrieť v obrázku dole.
V užšom poňatí nežiadúce účinky chápeme ako “zreteľné zhoršenie symptómov spojené s poklesom subjektívne vnímanej pohody alebo vedúce k zníženiu schopnosti primerane sociálne fungovať v jednej či viacerých oblastiach života, ktoré sa objavujú v priebehu alebo ako následok psychoterapie” (Polákovská, 2018). Výskyt takto definovaných nežiadúcich účinkov v výskumy odhadujú v rozmedzí 5–10 %.
Terapia je určená aj na to, aby sa s týmito témami pracovalo a aby sa prípadné komplikácie prekonali. Nežiadúce účinky sa môžu prejaviť nie len na terapii, ale v akejkoľvek službe, ktorej základom je dôverná komunikácia a vzťah dvoch ľudí. Prvým krokom k práci s nežiadúcimi účinkami je ich zachytávanie a monitorovanie. Na to využívam systémy monitorovania priebehu terapie a zachytávania spätnej väzby. Viac si o nich môžete prečítať v sekcii “O mojom prístupe”. V prípade, že sa rozhodnete dať mi svoju dôveru, vynasnažím sa aby sme pri našej spolupráci nežiadúce účinky minimalizovali.
Na tému nežiadúcich účinkov tiež odporúčam odborný článok v češtine od expertov na túto tému priamo z Fakulty sociálnich studií Masarykovej Univerzity, na ktorej som študoval: Nežádoucí účinky psychoterapie - Lucia Polakovská, Zbyněk Vybíral (2018).
Vedecký výskum jedným grafom: V tomto obrázku vidíme výskyt nežiadúcich účinkov v širšom ponímaní, vyjadrený v percentách. Človek mohol uviesť viac ako jeden nežiadúci účinok, teda každý stĺpec môže mať hodnoty od 0% do 100%. Štúdia zahŕňa 330 ľudí.
Zdroj obrázku (v štúdii ako Figure 1): Pourová, M., Řiháček, T., Chvála, L., Vybíral, Z., & Boehnke, J. R. (2023). Negative effects during multicomponent group-based treatment: A multisite study. Psychotherapy Research, 33(3), 282–297. https://doi.org/10.1080/10503307.2022.2095237
Zdroje v texte:
Polákovská, L. (2018). Nežádoucí účinky psychoterapie. Psychoterapie, 2(12), 115–131. URL: https://journals.muni.cz/psychoterapie/article/view/10455/9432
Strauss, B., Gawlytta, R., Schleu, A., & Frenzl, D. (2021). Negative effects of psychotherapy: Estimating the prevalence in a random national sample. BJPsych Open, 7(6), e186. https://doi.org/10.1192/bjo.2021.1025
Psychoterapia je služba, ktorá vyžaduje dodržiavanie vysokých etických štandardov. Tieto štandardy, v respektíve princípy, sú spísané v kódexe. Etický kódex psychoterapeutov môžete nájsť na stránke Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti (SPS) na nasledujúcom odkaze: https://psychoterapeuti.org/sps/stranka/zdruzenie-eticky-kodex
Tento kódex je prevzatý z Európskej asociácie pre psychoterapiu / European Association for Psychotherapy (EAP) a jeho originál v anglickom jazyku nájdete na nasledujúcom odkaze: https://www.europsyche.org/quality-standards/eap-guidelines/statement-of-ethical-principles/
Ak máte ešte ďalšie otázky, skúste sa pozrieť či odpovede nenájdete v rozšírenej sekcii časté otázky.
V každom prípade mi môžete aj napísať / zavolať a spýtať sa priamo.